Čo číta... teoretik popkultúry, publicista, estetik a vysokoškolský pedagóg Juraj Malíček
Aká bola moja prvá kniha, ktorú som čítal?
Pravdepodobne Zlatá brána Márie Ďuríčkovej, na čo si ale samozrejme nepamätám, skôr ide o spomienku, ktorá sa mi vyjavila, keď som Zlatú bránu čítal dcére zhruba v takom útlom veku, ako ju mne čítali moji rodičia. Ak by mojou prvou knihou mala byť kniha, ktorú som si sám od seba zo svojej iniciatívy požičal v knižnici, alebo kúpil, pravdepodobne by to boli Vynálezy uja Elektróna a Záhadné príhody pána Tragáčika.
Kedy som si obľúbil čítanie?
Asi niekedy v útlom detstve, kdesi medzi tým, ako mi čítali a ako som si sám začal čítať, ale ja vlastne neviem, či som si čítanie niekedy obľúbil, respektíve, či ho mám rád. Rovnako by ste sa ma mohla spýtať, kedy som si obľúbil chodenie, alebo umývanie zubov, alebo akúkoľvek inú činnosť pre človeka natoľko samozrejmú, že nezvykne uvažovať nad tým, kedy si ju obľúbil, alebo či ju má, alebo nemá rád.
E-kniha alebo klasika?
Z pragmatických dôvodov aktuálne e-knihy, kvôli miestu, vo vzťahu ku knihám som mimoriadne majetnícky, čo znamená, že knihy nakupujem, čítam a uchovávam aby som sa k nim mohol vrátiť, aj keď viem, že pri tej frekvencii to už do konca života nestihnem, e-knihy sa jednoducho skladujú praktickejšie.
Deti a knihy?
Čítanie je mojou súčasťou odkedy si pamätám, že si pamätám.
Aký žáner mám rád?
Prvá spontánna odpoveď by bola sci-fi, ale ako všetky prvé a spontánne odpovede, ani táto by nebola ani správna, ani pravdivá. Faktom totiž je, že žáner dnes považujem viac za obmedzujúcu barličku, ako za čokoľvek iné. Ak sa budem snažiť v literárnych kontextoch odpovedať na to, čo mám rád, tak by to asi bolo písané slovo ako také, aj keď aj to je len vágna odpoveď, lebo vlastne o čítaní neuvažujem v rámci kategórií „mám rád“, „nemám rád“. Že čítam je mojou prirodzenou a integrálnou súčasťou, nemám to rád, alebo nerád, jednoducho čítam. V práci, vo voľnom čase, ráno, cez obed, večer, cez týždeň, aj počas víkendu, na jar, v lete, na jeseň aj v zime, zadarmo aj za peniaze, kedykoľvek, kdekoľvek, s prestávkami, v ktorých nečítam.
Čo čítam aktuálne?
Práve – teda momentálne, aktuálne čítam Dejiny animovaného filmu Díl 1. Počátky – zlatý věk, Grandhotel nad propastí a Moc temnoty – aktuálne však naozaj znamená teraz, v dňoch, keď odpovedám na tieto otázky. Zvyčajný objem prečítaného za týždeň je plus mínus tisíc strán, som si samozrejme vedomý faktu, že majoritný prístup k čítaniu je pravdepodobne iný, u nás je to ale takto a ak majú podobné rozhovory význam, vidím ho v ich maximálnej otvorenosti. Môj spôsob existencie je takýto, chápem, že úlohou podobných rozhovorov je inšpirovať ľudí, aby čítali a čítali viac, ale neviem, či sa to naozaj dá, aj vzhľadom na to, že je prakticky nemožné človeka presvedčiť o zmysle niečoho, v čom on sám zmysel nevidí.